Páni, šesť rokov..ešte rôčik a blog pôjde do prvej triedy!

5. listopadu 2016 v 0:00 | Jeffa |  Jeffa
Ahoj! Dúfam, že si aspoň niekto prečíta tento článok. Dneska, presne pred 6 rokmi som si založila tento blog. Tak pár riadkov minulosti, prítomnosti a budúcnosti môjho drahého blogu.


V prvom rade, vám chcem poďakovať, že ste tu a čítate tento článok. ĎAKUJEM. Veľmi si to vážim, pretože je to približne tri roky čo stagnuje blog. Z hlavného dôvodu je nedostatok inšpirácie a o mojom blogu nevie priateľ takže nepíšem vtedy keď chcem, ale vtedy keď môžem a cítim sa komfortne. Bohužiaľ to nie je často.


Blog som si založila v období čo som nastúpila na strednú školu, času bolo dosť, energie ešte viac a nápadov neskutočne. Veľa čitateľov som si priniesla zo starého blogu a veľa čitateľov prišlo ku mne ako na zavolanie. Je to neskutočné, ale šesť rokov je ako nekonečna doba. Toľko poviedok - dokončených, rozpísaných a bohužiaľ, niektoré len informatívne. Neskutočne ma trápi, že som to celé nejako skazila a nepokračujem ako besná s príbehmi, ktoré tak milujem. Keď si čítam tie staré poviedky, žasnem! Cítim sa na seba pyšná a to ma napĺňa radosťou, ale zároveň smútkom. Pýtam sa, či by som to dokázala i teraz. Písať tak pútavo, s nápadom a nekonečnou fantáziou. Červená noc je jedna z mojich top poviedok, do ktorých sa rada začítam zas a znovu. A Slepá láska? Ani nehovorím. Sú to tie poviedky, na ktorých čitateľ vidí ako som sa v písaní rozvíjala. Fascinujúce.

Moja úplne prvá poviedka je Láska temného srdca, ktorá je o Belle s Edwardovy. Vlastne kvôli Meyerovej som sa dostala k písaniu. Chcela som viac! Viac o Edwardovy a Belle a dodnes viem, že aj keď nechcem viac o nich, chcem viac o..všetkom! Som taká nenažratá fanúšička. Skúšala som fušovať aj do The hunger games (ktorá inak momentálne beží na jojke), ale je to náročnejšie než sa môže zdať. Reálny život je príbeh sám o sebe, len ho treba dať na papier.

V súčasnosti som dlhšie nezamestnaná, nepíšem. Je to celé také zle. Nie som vo svojej detskej izbe a atmosféra nie je taká akú si ju pamätám. Chcem tým povedať, že je tu nonstop niekto a napriek tomu, že som sama v izbe, mám pocit, že mi niekto dýcha na krk. Je to presne tá nekonfortná zóna, pri ktorej sa nemôžem sústrediť. Aby som to lepšie vysvetlila - priateľova babka bola na kontrole a bola som sama doma a čuduj sa svete napísala som jeden a pol kapitoly k poviedke Moje meno je Kelly. Keď je tu babka, nedokážem napísať ani štvrt kapitoly a naozaj v dosahu nemusí byť nikto. Som celkom s toho nervózna, lebo sa cítim na nič, keď neviem vyprodukovať nič poriadne.

Mám dva časové úseky, kedy rada píšem články. Ráno, krátko po zobudení, keď si každý myslí, že spím a potom takto večer, keď už všetci spia. Ale..problém je to, že často nemám chuť písať ráno, koľko krát mám problém s chuťov písať večer. Takže je to vlastne začarovaný kruh, kedy sa cítim mizerne, pretože som neproduktívna. A to ešte nespomínam dni, keď sa cítim ako najväčšie hovadu a chcem sa vrátiť do obdobia strednej školy. Depka - nemám to rada. Toľko k prítomnosti.

Posledná časť - budúcnosť. No... vlastne to nebude iné ako v tomto okamihu. Mám dve poviedky, ktorým sa chcem a budem venovať. V poviedke Moje meno je Kelly som v polovičke, Mala víla.. som len na začiatku. Dosť som si naložila pri poviedke Moje meno je Kelly, pretože som sa rozhodla sa riadiť podľa kanónu. Uf, vážne je to makačka a musím sa priznať, že prvé kapitoly boli ozaj ťažké, keďže som sa musela riadiť tým, že má len jedenásť rokov, dvanásť a pod. čo je na lásku stále mladí vek. I keď som tam zahrnula Charlieho, nuž, ale Charlie. Kelly už má nejaký ten rok a uf, viem, že ju dopíšem a basta. Chcem vám o tom ubezpečiť. Potom aj Mala víla príde na rad.

Ešte by som chcela dodať, že som mala v pláne urobiť súťaž k tomu môjmu výročiu, bohužiaľ neviem koľko ľudí sem chodí, koľko si toto vlastne prečíta. Ak by sa našlo približne 10 ľudí, ktorý by boli ochodný sa zúčastníť, určite ju urobím. Nie, vlastne nie. Pokiaľ do Vianoc budem dosť aktívna nato, aby som sa cítila na usporiadanie súťaže (články a poviedky), určite tu bude súťaž. Ja vlastne mám urobené také dva balíčky, ktoré by som dala do súťaže. Nič svetoborné, ale vybrala som to s láskou.

Mimochom tento layout sa mi vôbec, ale vôbec nepáči. Chcela som zmenu, ale nič svetoborné som nespravila. Uff..
Záver tak jednuducho. ĎAKUJEM za podporu a za prečítanie článku. Komentujte. Komentujte a ešte raz komentujte!


Jeffa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 5. listopadu 2016 v 13:40 | Reagovat

Gratulujem, šesť rokov je skvelé číslo a dúfam, že tých rokov bude ešte veľa :-)

2 Victoria de DarkLuna Victoria de DarkLuna | Web | 11. listopadu 2016 v 17:06 | Reagovat

pěkné 8-O

3 Martian Martian | Web | 22. ledna 2017 v 19:32 | Reagovat

Ať se daří i v dalších letech. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Toto je nekomerční web, ktorý nie je viazaní na J. K. Rowling
alebo spoločnosť Warner Bros.
Všetke postavy a základný príbeh patrí J. K. Rowling, S. Meyer,
Kishimoto Masash, prípadne iným autorom.
Na všetky príbehy, články a grafiku se vztahuje autorský zákon.
Nie je dovolené je šíriť ďalej bez povolenia autora.
Zodpovednosť za obsah článku nesie autorka blogu,
prípadne spoluautorka, či autorka článkov,ktoré nenapísala autorka blogu.
© Jeffa ; 2010-2015