Knižný status | John Green I. časť

3. června 2015 v 16:33 | Jeffa |  Jeffa
Knižný status | John Green

Od knihy Papierové mestá som v podstate nič neočakávala. Objednala som si ju v rámci martinusáckej akcií, ktorá bila proste do očí a hovorila: "Teraz máš šancu! Objednávaj!" A tak som si objednala dve knihy. Od J. Greena. Papierové mestá a Poučkao podstate predvídateľnosti Katherín. Druhú som ešte nečítala, keďže som ju požičala priateľovej babke a ona..mi ju nevrátila, nie som si istí či ju už prečítala, alebo ju nebavila. Hold netuším. Ale už už si ju chcem prečítať ;).



Dobre, takže Papierové mestá. Chcela som si ju kúpiť dlho, pretože som sa do greenoviek zamilovala pri knihe Na vine sú hviezdy. Príbeh rozpráva Quentin - Kvéčko Jacobsen, ktorý je zamilovaný do svojej spolužiačky Margo Rothovej-Spiegelmanovej a potom čo sa v noci zjaví v jeho okne s jedenásťbodovým plánom ako zničiť život jej kamarátom, nemôže o to viac na ňu zabudnúť. Quentin spoznáva Margo aj keď nie je s ním, snaží sa ju nájsť podľa indícií, ktoré vidí len on.


Príbeh je čtivý, zaujímavý a hlavne originálne napísaný. Green ho napísal tak, že aj keď si ho čítajú čitatelia z iných a vzdialených krajinách vedia sa vžiť do ich školského systému. Vhodil tam nejaké zmysluplné myšlienky, kde nás rovno pobáda aby sme žili okamihom a potom nám prezentuje ako neúspech - v tomto prípade vlastne úspech, - nič z čoho sa nedá vylízať. Veď kto by šiel približne 2 000 kilometrov len aby našiel (a pritom nevedieť či nájde!) niekoho koho môže nazvať "známa" a presvedčiť ju aby sa vrátila späť domov. Zabudla som ešte pripomenúť, že bez peňazí a autom, ktoré nie je práve v najlepšom stave. Čistá šialenosť.


Ale páčilo sa mi to. Ten nápad ako sa vie človek obetovať pre lásku, priateľstvo a nebojí sa následkov. Všeobecne sa mi páči to, že v Amerike nie je ísť ďaleko 2 000 tisíc kilometrov od domova. Pre nás je to asi ako ísť do Chorvátska. Niekomu je ťažko ísť 200 kilometrov. Ale...to odbočujem.


"Počuj, nebude vedieť, že som to bol ja, však?"
"Nie. Prečo?"
"Nechcem, aby si myslel, že mi na ňom záleží natoľko, aby som mu ubližoval."
Papierové mestá, str. 62

Quentin bol slaboch, ale bol šialený. Aspoň natoľko aby dôveroval niekomu kto utečie z domu a keď sa po pár dňoch vráti, príde s historkou, že bola v cirkuse, pretože bola presvedčená, že z nej môže byť artistka. Ale páči sa mi. Quentin bol ako motýľ - pomaly sa menil.

"Ľudský jazyk je ako wasabi," napodobnila ma Lacey hlbokým trapošským hlasom, ktorý, dúfam, sa na môj vôbec nepodobal. Zvrtol som sa. "Podľa mňa je Benov jazyk skôr ako krém na opaľovanie. Prospieva zdraviu a neškodí ani vo veľkom množstve."
Papierové mestá, str. 206

Lacey - to je samostatná kapitola. Celý čas ako bola na "scéne" som mala pocit podráždenia. Už-už som očakávala kedy proste povie: "Apríl! Chcela som len nájsť Margo! Bež sa vypchať Krvavý Ben!" Ale ona nie. Počkala do konca a ja som si uvedomila, že vážne nie je zlá osoba. A Bena. Bena má aj rada.

Margo Rothová-Spiegelmanová má rada tajomstvá a hry a keby som poznala takú osobu, asi by som mala nastrčené uši a o každom jej slove by som rozmýšľala. A Quentin je proste majster v lúštení, pretože tam kde by to ostaný vzdali, on pokračoval.

A v posledný deň si človek už ťažko spomína na zlé chvíle, lebo tak či onak tu Margo prežila celý život, rovnako ako ja. Mesto bolo z papiera, no spomienky nie.
Papierové mestá, str. 219

Takže, prečo si neprečítať niečo čo ma pozitívne myslenie a k tomu ešte prirátajte ľúštenie a máte o zábavu postarané. Margo Rothová-Spiegelmanová nechcela žiť v papierovom meste.

A čo kniha Na vine sú hviezdy? Málokto by nepoznal príbeh Hazel a Gusa. Romantický, smutný, dojemný. Túto úžasne smutnú knihu aj sfilmovali a osobne si myslím, že ak ste najprv videli film, nemáte už potom chuť čítať knihu. Ak ste neplakali pri filme, pri knihe určite. A nie pri jednej či dvoch stranách, ale pri celých kapitolách.


Odložil ovládač na pohovku medzi nás a spýtal sa ma: "Nevieš, či ho to bolelo?"
Podľa mňa zúfalo lapal po dychu," odvetila som. "Krátko pred smrťou síce stratil vedomie, ale myslím si, že hej, že to nebol bohvieaký pocit. Zomieranie je na hovno."
Na vine sú hviezdy, str. 212


Na vine sú hviezdy som čítala pomerne dosť dávno. A aj som napísala niečo ako recenziu, ktorú nájdete http://jeffa.blog.cz/1409/john-green-na-vine-su-hviezdy. Asi netreba k tomu ďalej písať.

Na vine sú hviezdy kupujte napríklad tu!

Papierové mestá kúpite napríklad zase tu!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mersmerize Mersmerize | Web | 3. června 2015 v 16:45 | Reagovat

Já jsem od J. Greena četla právě Hvězdy nám nepřály (na vine sú hviezdy) a Hledání Aljašky. Musím uznat že první knížka mě rozhodně bavila víc než film, i když podobný typ knih nemusím. Aljaška mě celkově bavila víc :)

Jinak papírová města jsem nečetla, ale uvažuju o tom... Uvidí se časem.. a prý se tedy taky má natáčet film (resp. už je)

2 Jeffa Jeffa | Web | 4. června 2015 v 22:40 | Reagovat

[1]: Ja som mala takú averziu k Hladaniu Aljašky, pretože som si myslela, že je to o Aljaške :D Nepýtať, neviem :D Ale aj nad tým rozmášľam, že to prečítam. Odporúčam všetky knihy (ja som taký Greeniak :D ) ... ale asi Papierové mestá sa mi najviac páčili zatiaľ :)

3 miselka miselka | Web | 10. července 2015 v 14:57 | Reagovat

Na knizky tohto spisovatela som pocula vela chvali a dufam ze sa raz dostanem k jeho knizke aj ked priznam sa probeh na vine su hviezdy sa mne osobne moc nepacil aspon film neviem ako je na tom kniha tak nemozem ohodnotit :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Toto je nekomerční web, ktorý nie je viazaní na J. K. Rowling
alebo spoločnosť Warner Bros.
Všetke postavy a základný príbeh patrí J. K. Rowling, S. Meyer,
Kishimoto Masash, prípadne iným autorom.
Na všetky príbehy, články a grafiku se vztahuje autorský zákon.
Nie je dovolené je šíriť ďalej bez povolenia autora.
Zodpovednosť za obsah článku nesie autorka blogu,
prípadne spoluautorka, či autorka článkov,ktoré nenapísala autorka blogu.
© Jeffa ; 2010-2015